milan glevanak

Prišiel ako idealista, odchádza ako realista.

Milan Glevaňák je významnou postavou slovenského hokejbalu. Minimálne toho kežmarského. Zlatý medailista z Pardubíc nám porozprával o svojich pocitoch, budúcnosti i názoroch na vypätú atmosféru v SR hokejbale. 

Milan Glevaňák je významnou postavou slovenského hokejbalu. Minimálne toho kežmarského. Zlatý medailista z Pardubíc nám porozprával o svojich pocitoch, budúcnosti i názoroch na vypätú atmosféru v SR hokejbale. 

Milan, z  kežmarského hokejbalu sa pomaly  a potichu vytrácaš, nie je to škoda? Veď pod tvojím vplyvom Kežmarok napredoval a výrazne si prispel i ku kežmarským úspechom?

Áno je to pravda, že moje najbližšie obdobie nebude spájané s kežmarským hokejbalom. A nakoniec nebude ani spojené tohto roku s hokejbalom, keďže moje kroky  sa nasmerovali do Francúzka za iným športom. Momentálne to nie je hokejbal a ani hokej, je to niečo podobne týmto športom, ale aj niečo nové pre mňa ,je to in line hokej. Mal som od  konca mája asi 3 hokejbalové ponuky zo SVK na pôsobenie ,a aj dve rozpracované ponuky s hokejom v zahraničí ,ale nakoniec počas augusta vyhrala ponuka z in line hokeja. Hokejbal mi bude celkovo chýbať ,lebo tento šport som hrával už od malička popri hokeji, a obetoval som mu naozaj veľmi veľa a vždy som v ňom chcel niečo  dokázať a vyhrávať so svojím mužstvom, ktorým je Kežmarkom. Chcel som vytvoriť  tradičný rodinný klub pre seniorov, verejnosť a hlavne deti a mládež. Videl som v tom veľkú cestu a veľké zadosťučinenie. Myslím si ,že v hokejbale v Kežmarku som vďaka ostatným ľudom dokázal naozaj veľmi veľa a vždy som chcel posúvať hranice a napredovať  s klubom tak, aby to už nebol len hokejbal v meste a v extralige,  ale aby sa náš klub bral ako tradičný a aby meno MŠK Kežmarok  a o.z.  Šport je cesta – hokejbal bol pojmom a každý Kežmarčan by sa mohol hrdo pýšiť tým,  aký hokejbalový klub máme v Kežmarku. Medzi moje najvydarenejšie kroky za posledné dva roky považujem to, že sa nám podarilo dlhodobo vo veľkom množstve podchytiť mládež. Ale najviac si cením zorganizovanie 2 charitatívnych zápasov, vďaka ktorým sme pomohli 2 chlapcom,2 rodinám k zlepšeniu ich podmienok a relatívne aj zdravotného stavu. Dovtedy boli v Kežmarku  tieto akcie nevídane. Samozrejme si veľmi cením i striebro z predminulej sezóny i zlato z MS z Pardubíc. Prekonanie rekordu v najdlhšom hokejbalovom zápase ( 30 hodín ) ,7 ročníkov hokejbalových táborov , kde sme mali skoro 86 deti, dlhodobé fungovanie mládeže v Kežmarku, titul  Majstra Slovenska v kategórii U16 tohto roku a tohtoročné najlepšie historické umiestnenie Kežmarku po základnej časti – 4.miesto.

Prečo končíš?

Keďže sme mali dlhodobejšie problémy so zázemím a hlavne vstupom na ihrisko, kde už predo mnou mali traja ľudia z predošlého vedenia mnohé problémy so vstupom na ihrisko, kde je to dlhodobý problém medzi hokebalom a hokejbalovým ihriskom a riaditeľkou školy na ktorej je ihrisko, mal som už dosť tých bojov a klamstiev. Zodpovedný  ľudia zo školy sa mi už nevedeli ani odzdraviť a nie to ešte  komunikovať  o hokejbale. Preto som sa rozhodol, pre dobro seniorského hokejbalu, nepokračovať  ďalej na pozícii prezidenta klubu pre seniorov. Chcel som ale ďalej ostať pri mládeži. Lenže tam bola podmienka od nového prezidenta klubu, že nemôžem ostať chytať v bránke, od ktorej sa neskôr opustilo. Ja som chcel len naďalej ostať a pracovať s mládežou a viesť mládež  v meste Kežmarok. Ďalšia podmienka tam bola ale zo strany riaditeľky školy, že pokiaľ budem trénovať deti ja, tak sa na ihrisko nedostanú. Tak som povedal „A dosť!“ ,nech si robia tento šport ako chcú, ale ja tá „prekážka“ u detí nebudem. Preto odchádzam a vzdávam sa všetkých funkcií v MŠK Kežmarok. Ľúto mi je len tej práce s deťmi. Či sa  deti dostanú na ihrisko, a za akých podmienok a s kým budú trénovať a ako to bude vyzerať a či vôbec bude koho trénovať, to je to, čo ma momentálne trápi najviac.

Ako to bude ďalej s Kežmarkom?

Mám  dosť dobré informácie nielen o Kežmarskom hokejbale, ale i celkovom dianí na v slovenskom  hokejbale a nesúhlasím s tým ako sa robí  tento šport  v Kežmarku ale i celkovo na Slovensku. V Kežmarku je momentálne všetko sústredené na túto jedinú sezónu, kôl reprezentačnej sezóne, aby sa niektorí hráči mohli znova dostať do reprezentácií a aby sa nejako liga odohrala.  Ale je viac ako 90 percent pravdepodobné ,že táto sezóna bude posledná. A s týmto sa ja nemôžem stotožniť, lebo hokejbal sa má robiť pre masu ľudí, pre budúcnosť a aj spoluhráčov ,ktorí sedia vedľa mňa a budú chcieť hrávať hokejbal naďalej, aj keď ja tam už nebudem chcieť byť,  Vládne tu trošku sebectvo zo strany niektorých hráčov a hlavne s ohľadom na mládež, ktorá chce hrať hokejbal i naďalej. Tohto roku bude v Kežmarku pôsobiť i hokejový klub v 2.lige ,kde až 5 hráči sú hokejbalisti, bude to fakt zaujímavé, ale samozrejme to budem sledovať a držať  Kežmarčanom palce.  Mrzí ma len jedna skutočnosť ,že majstrovská 16-ka z poslednej sezóny mala hrať U19, keďže sú to talentovaní chalani a veľká budúcnosť, ale tento projekt bol zrušený a  U19 v Kežmarku nebude, pretože by im nebolo znova dané ihrisko na tréningy a zápasy. Uvidíme, ako to bude s tými najmladšími. Keďže celé leto sa nikto nemohol dostať na hokejbalové ihrisko, tak  deti aj zabudli ,že hrajú hokejbal.  Ale jedno je isté. Kežmarok finančne tento polrok, pol sezónu, zvládne, pretože sa im zanechalo dokopy cez 13000 Euro, 6500 pre mládež a 6500 pre seniorov, takže základ majú viac než dobrý.

Čo ty, šport a politika ? Hokejbalová verejnosť videla a počula, že v Kežmarku bola do toho zainteresovaná aj politika a dopomohla k tvojmu koncu

Rozpráva  sa ,že do športu politika nepatrí, ale po mojich dvojročných skúsenostiach rozprávam ,že šport je politika. A je totálne zle, že ľudia ,ktorí sú šikovní a nejdú po politickej linke alebo nezdieľajú rovnaký názor alebo nie sú „priťukávačmi“ tak nemajú šancu niečo dokázať , pretože sú totálne diskreditovaní. V Kežmarku  do tohto športu bola aplikovaná politika a je to politika, a keďže vedenie mesta a mesto nevedelo vyriešiť tento problém ,tak, a práve preto, som chcel pomôcť hokejbalu a nielen tomuto športu aby napredoval a aby mohol rásť a hlavne aby boli nové ihriská a otvorené plochy pre ľudí, verejnosť a mládež a aby sa konalo mnoho športových udalostí, keďže je to zdraviu prospešné. Malo by to byť jedno ,či je niekto červený, zelený, fialový, čierny  alebo či je SMER-ák,KDH-ák,SNS-ák,alebo ĽSNS-ák.  Keď´ chce pomôcť a  chce niečo robiť dobré a prospešné pre ľudí.  Bola to pre mňa dobrá skúsenosť ,lenže dnes je tá politika naozaj zlá a čudná a delí ľudí , kamarátov, rodiny , šport… A hlavne vďaka politike mi bolo zakázané vstupovať na ihrisko a trénovať deti… Proste je tu mladý ,aktívny človek ,ktorému sa musia hádzať polená.  Ja sa každému môžem pozrieť do očí a viem s akým zámerom som šiel do toho a ešte raz zdôrazňujem ,že som nebol a nie som žiadnym členom žiadnej politickej strany.

Aký je tvoj názor na reprezentáciu  a budúcnosť tohto športu?

Každý jeden športovec má sen, aby raz reprezentoval a  vyhral majstra sveta. V hokejbale sú majstrovstvá sveta každé dva roky a tohto roku sa budú konať v Košiciach ,čo je podľa mňa veľmi dobré pre východ, lenže mám obavy z toho ,že po MS v hokeji , ktoré sú tiež v Košiciach, ľudia nebudú takí čerství na veľkolepé fandenie a na zaplnenie STELL Arény. Samozrejme veľmi rád by som si aj ja obliekol znova reprezentačný dres, keďže na MS v Pardubiciach som bol v tíme ,no do bránky som sa nedostal, čo ma mrzí ešte stále, ale vytvorila sa tam skvelá partia a každý jeden dal do tohto tímu ,všetko čo vedel ,či hral  minútu alebo 40 minút za zápas. Proste jedna skvelá partia a výsledok sa dostavil. Myslím si, že Slovensko postaví znova silný tím a znova môžeme hrdo bojovať o zlato. Slovensko má veľmi dobrých hráčov ,ktorí milujú tento šport. Škoda je jedna ,že niektorí hráči začali prispôsobovať hokejbal  reprezentačným rokom a neodovzdávajú  tomuto športu každý rok všetko. Klobúk dole pred hráčmi ako je Martinusík, Rampáček, Minárik, Rímsky, Bujdák ,ktorí hrávajú sezónu za sezónou a je to jedno ,či je reprezentačná alebo nie je a robia pre svoje kluby maximum.

Ale povedzme si aj druhú stránku reprezentácie a  tohto športu. 6 rokov sme majstrami sveta a  koľko nových hokejbalových štadiónov a hokejbalových hál sa nám za tých  6 rokov postavilo? Ďalej, Bratislava nemá svoje hokejbalové ihrisko a to 3 kluby v HEL máme práve z hlavného mesta, iné štadióny sú v katastrofálnom stave. Úprimne a dobre s mládežou pracuje len pár klubov, ostatní sú odkázaní na veľkú pomoc hokejistov. Dotácia na hokejbal  zo štátu je čoraz menšia a menšia. Kde máme nejaké hokejbalové centrum pre mladšie reprezentácie, komplex  pre seniorskú reprezentáciu, so stravou, ubytovaním, regeneráciou, ihriskom na pred prípravu, posilňovňu?… Nikde. A bude niečo také  vôbec tak skoro?

Ďalej my všetci ,čo sme boli reprezentantmi SVK v Pardubiciach sme vyhrali zlato ,reprezentovali sme krajinu ,podával nám po finále ruky sám minister školstva, dostalo sa nám týždňovej slávy a o mesiac sme šli ku pánovi prezidentovi Kiskovi, ktorý nám  ďakoval za úspech. No o 3 mesiace na to sa dozviete, že nemáte nárok na odmeny a nedostanete žiadne odmeny za majstra sveta. A to mnohí chlapci si museli zobrať dovolenky  zo zamestnaní, takže ako si vážime takéto úspechy? Asi nijako, čo je škoda.

Hokejbalová Extraliga a HEL ?

Hokejbalová extraliga na Slovensku patrí medzi výkladné skrine celého sveta a dá sa povedať ,že je to najlepšia liga sveta. Ale marketingovo bola veľmi slabo pokrytá . Pred  2 rokmi vstúpil do marketingu Andrej Augustín z Jokeritu, ktorý povedal , že chce pomôcť hokejbalu, marketingu, a zvýšiť popularitu tohto krásneho a úspešného športu. Jediný mal z celej hokejbalovej komunity nejakú víziu  a jediný chcel naozaj niečo robiť s tým stagnovaním. A preto skoro všetky kluby podporili tento projekt a myslím ,že všetci boli veľmi spokojní po prvej sezóne s jeho prácou a propagovaním ligy. Povedzme si pravdu, že sa naozaj zvýšila sledovanosť hokejbalu, verejnosť viacej začala vnímať hokejbal, začal sa vysielať hokejbal v Tv213 , TV Huste, vznikali rôzne videá , záznamy, prišli noví sponzori, vecné dary pre hráčov a fanúšikov, proste super. Aj samotné kluby zmenili svoj imidž a  viacej sa snažili o prezentáciu svojich klubov .Tu som si povedal „Klobúk dole Andrej“, ten chlap to vie a aj za málo peňazí vie urobiť veľa muziky. Keďže bola nejaká dohoda a nejaké plnenie ,tak sme sa ako kluby dohodli i na ďalšiu sezónu v pokračovaní  HEL projektu, lenže faktom je, že niektoré kluby majú dosť značné problémy s financiami a už nie všetky kluby si plnili svoju povinnosť.  Projekt HEL a Andrej pokračoval, lenže neustále boje s Úniou a dokazovanie si niektorých predstaviteľov Únie, že to nerobí dobre a že tento projekt nič neprináša a hlavne osočovanie a ničenie dobrého mena, nemôže priniesť ovocie. Tak logicky tento posledný rôčik to bolo trošku slabšie, ale ani  sa tomu nečudujem. keď mu niektorí ľudia hádžu polená pod nohy. A ďalej, ak to nevie a  nechce podporiť Hokejbalová Únia, tak nie je o čom. Poviem jedno, vďaka projektu – HEL a Andrejovi Augustínovi a jeho týmu, sa hokejbal na Slovensku dostal určite do povedomia.

Šport a Hokejbalová  Únia,  zbytočné komplikácie, zbytočný boj…

Keď si pozrieme alebo keď máme skúseností s inými krajinami, štátmi, tak si musíme povedať pravdu, že u nás šport funguje na základe ľudí ,ktorý majú v srdci šport a ktorí míňajú svoj čas, peniaze a zdravie za svoje tzv. druhé lásky a týmito sú šport u v našom prípade, náš hokejbal. Zháňajú sponzorov, ktorých je  menej a menej, potom sa u nás nedostanú deti na ihriská, zatvárajú sa ihriska, žiadne nové sa nestavajú, máme málo športových komplexov, na zväzy a únie sa dostavajú ľudia , ktorí majú minimálne skúsenosti vo svojich odboroch, cítia moc ,tá moc ich zmení, a potom zabúdajú ako sa má čo robiť. A to je smutné. Nie je to len šport. U nás dobre nefungujú i iné podstatne veci ako zdravotníctvo, školstvo a ďalšie veci a šport patrí medzi tie posledné veci. Sám štát alebo samotné samosprávy by mali dbať o to ,akí ľudia vedú zväzy a športy . Nemali by viac brať ohľad na nejaké tituly, školy a mená ,ale viacej pozerať  na zanietených ľudí, ktorí majú vízie, srdce, vášeň a chcenie a hlavne skúsenosti.

Aj v hokejbalovej únii sú niektorí predstavitelia .ktorí sú tam mnoho, mnoho rokov, potom tam prídu ľudia , ktori nemajú skúsenosti s týmto športom, lebo  pri ňom boli iba krátko alebo sa pi ňom nejako ocitli  a potom to tak vyzerá ako vyzerá. Ani s hokejbalom  ani hokejbalovou úniou to nevyzerá dobre, sú tam rozbroje, je tam moc , niekedy mi to pripadalo ako „dedo vševed“ , je tam „mnohofunkciovanie“ jedného človeka, nedáva sa priestor iným a preto to nejde a nemôže ísť.

Lenže, to vśetko musí vzísť od nás ľudí, keď my nevieme povstať a vieme len v krčme a za rohom „hučať“ a byť nespokojní, tak len týmto sa to nezmení. Nikde. Ani v štáte, ani v školstve, ani v mestách, ani v športe. Nemôžeme sa báť naozaj povedať náš názor, ale musíme a mali by sme rešpektovať aj názory iných. Iný názor neznamená byť automaticky nepriateľom štátu, kamaráta, človeka.

Aká je tvoja budúcnosť? A pár slov na záver? 

Momentálne pôsobím v Bourges Alchymiste, je to in-linový klub, ktorý je nováčik v Nationliga,   Je založený na báze rodiny a má veľké ambície, skvelého prezidenta , krásnu in-linový halu a športové zázemie. Doteraz môžem povedať ,že mnoho hokejových klubov nemá takéto zázemie a už vôbec nie klubov  hokejbalových. A moja budúcnosť? Keď sa budem vracať domov ,tak budem robiť určite pre mládež , lebo deti mame šikovne.

Hokejbalu držím palce na Slovensku a hlavne klubom ktoré naozaj robia všetko pre  hokejbal.  Páči sa mi veľmi práca Kometý Vrútok, ktorá zožala úspech aj vďaka minulosti, kde sa veľmi  venovala mládeži, dobrú robotu tam robí Martin Kolčák.  Určite sa mi páčia Košice, do budúcnosti majú veľký potenciál, rovnako tak Považská Bystrica i Skalica, kde pôsobia dobrí hráči.  Kežmarok s veľkým hokejbalovým potenciálom, len dúfam , že ho raz dokážu využiť  a nebude neskoro. A Jokerit s ich víziami a omladením kádrom.